Úspora peňazí
K plytvaniu energiou dochádza každý deň, a plytvať energiou znamená plytvať peniazmi. Existuje veľa drobných riešení, ktoré môžete urobiť, aby ste šetrili energiou v práci i doma, znížili spodnú hranicu spotreby energie alebo po zaplatení účtov na konci mesiaca zostali peniaze navyše. |
Pomôcť planéte
Únik Emisií skleníkových plynov do atmosféry pri výrobe elektriny sú príčinou znečistenia ovzdušia a klimatických zmien. Každý môže znížiť vplyv svojej činnosti na túto planétu. Ak veľa ľudí aspoň trochu obmedzí vplyv svojej činnosti na našu planétu, vznikne veľký potenciál pre významnú zmenu v oblasti životného prostredia. |
|
Zlepšenie Vašej povesti
Na firmy je vyvíjaný stále väčší tlak, aby ich činnosť bola udržateľnejšia a aby znížili svoj dopad na životné prostredie. Ekologickejšie správanie môže predstavovať obchodnú príležitosť, otvoriť nové trhy a priviesť nových zákazníkov. |
Plán do budúcnosti
V neistom svete je dôležité pripraviť sa na zmeny a zmierniť budúce riziká. Rast cien energií by mohol významne ovplyvniť konkurencieschopnosť Vášho podniku a Vašich osobných financií. Ak znížite spotrebu energie teraz, budete lepšie pripravení na zníženie vplyvu neistej situácie v budúcnosti.
|
Klimatická zmena – dôležitosť znižovania spotreby energie
Klíma je definovaná ako štatistický opis počasia v priemerných hodnotách, rozptylu a ďalších premenných štatistických údajoch o počasí vrátane vzorcov zrážok, teploty, slnečného svitu a vetra. Klimatická zmena je preto štatisticky významná zmena v štatistických údajoch týchto premenných meteorologických veličín po určitú dobu.
Ľadovcové jadrá z vrtov v Antarktíde a ďalšie proxy dáta ukazujú, že priemerné globálne teploty a koncentrácie skleníkových plynov sa za 400 000 rokov dramaticky zmenili, ako ukazuje nižšie uvedený graf. Prírodné udalosti vrátane vulkanickej činnosti, výkyvov obehu Zeme okolo Slnka, spätnej väzby uhlíkového cyklu a slnečnej aktivity pravdepodobne k týmto zmenám prispeli. Od konca 19. storočia však priemerná teplota povrchu našej planéty stúpla asi o 1 ° C (1.8 ° F) a k najväčšiemu otepľovaniu došlo v posledných 35 rokoch. To je v pomere k historickým zmenám klímy veľmi vysoké tempo a došlo k nemu pri absencii ktoréhokoľvek z vyššie uvedených prírodných faktorov. Hlavné vedecké centrá, ako IPCC, sa zhodujú, že príčinou súčasného otepľovania sú veľmi pravdepodobne emisie antropogénnych skleníkových plynov vznikajúcich pri priemyselných činnostiach a výrobe energie. Ako je vidieť na nižšie uvedenom grafe, súčasné koncentrácie oxidu uhličitého a metánu (CO2 a CH4 - dôležitých skleníkových plynov) v atmosfére sú vyššie, než boli za posledných 400 000 rokov.
Dáta o ľadovcovom jadre za posledných 420,000 - Vostok, výskumná stanica na Antarktíde.
Source: https://en.wikipedia.org/wiki/Vostok_Station#/media/File:Vostok_420ky_4curves_insolation.jpg
Čo sú skleníkové plyny
Atmosférické skleníkové plyny hrajú v našej klíme dôležitú úlohu, pretože absorbujú a vysielajú infračervené žiarenie (teplo) a zároveň dovoľujú, aby slnečné žiarenie s kratšou vlnovou dĺžkou bez prekážok prenikalo. Keď slnečné elektromagnetické žiarenie dopadne na zemský povrch, Zem ho absorbuje a ohreje sa. Krajina však vyžaruje toto teplo späť do vesmíru ako infračervené žiarenie s dlhšou vlnovou dĺžkou, pričom jeho časť je absorbovaná skleníkovými plynmi a neprenikne atmosférou do vesmíru. To spôsobuje, že sa atmosféra ohrieva a časť tejto infračervenej energie vyžaruje späť na zemský povrch.
Prítomnosť skleníkových plynov v atmosfére je dôležitá, inak by priemerná globálna teplota bola extrémne nízka. Ak však koncentrácia skleníkových plynov stúpne, priemerná atmosférická teplota stúpne tiež.
Medzi dôležité skleníkové plyny patria: vodná para, oxid uhličitý, metán, chlorofluorouhľovodíky
(CFC) a oxid dusný. Najdôležitejšie z nich je oxid uhličitý vzhľadom k jeho prevahe v atmosfére, rýchlosti, akou jeho koncentrácia stúpa a dobe, počas ktorej sa drží na mieste.
Antropogenické zdroje skleníkových plynov
Medzi hlavné antropogenické činnosti, pri ktorých dochádza k emisii skleníkových plynov do atmosféry, patria: spaľovanie fosílnych palív (olej, plyn a uhlie) na získanie energie, priemyselné procesy, výrub lesov a poľnohospodárske práce.
Spaľovanie fosílnych palív je primárnou činnosťou, pri ktorej dochádza k uvoľňovaniu kysličníka uhličitého do atmostéry. Keby sme teda dokázali znížiť našu spotrebu energie vďaka vyššej energetickej účinnosti, spomalíme rast koncentrácie CO2 v atmosfére. Správať sa energeticky úsporne sa našťastie ekonomicky oplatí, čo bude vysvetlené v pokynoch k online platforme START2ACT.
Dôkazy o tom, že sa klíma začala meniť
Medzi dôkazy, že sa klíma mení, sa radí:
- statisticky významný rast priemernej globálnej teploty, ktorý spôsobuje:
- Zmena zrážkových vzorcov
- Časový posun ročných období
- Stúpanie hladín morí
- Topenie ľadovcov
- Úbytok arktického ľadu
- Úbytok grónskeho a antarktického ľadového príkrovu.
Práve následný dominový efekt v dôsledku uvedených faktov je dôvodom na obavy. Ak sa napríklad zmenia zrážkové vzorce v oblastiach, ktoré sú kvôli poľnohospodárstvu na daždi závislé, môže byť ovplyvnená dostupnosť potravín, zatiaľ čo topiaci sa ľadový príkrov dvíha hladiny morí a ohrozuje pobrežné komunity.
Globálne klimatické ciele
Na Klimatickej konferencii v Paríži (COP21) v roku 2015 bola uzavretá dôležitá dohoda o klíme, ktorú prijalo 55 krajín predstavujúcich 55% globálnych emisií s cieľom obmedziť rast priemernej teploty povrchu Zeme maximálne na 2° C oproti priemernej teplote pred industriálnou dobou.
Kde nájdete ďalšie informácie o klimatických zmenách
Pravidlo č. 1 – vyhnite sa médiám; nechcené aj zámerné chyby sa nachádzajú všade.
Pravidlo č. 2 – existuje niekoľko veľmi dobrých webových stránok, vedených vedeckými orgánmi, obsahujúcich jasné a dobre prezentované informácie: